Ka?dý výrobca na za?iatku rozmý??al nad tým, ako si správne nastavi? cenu. Poobzeral sa naokolo, ?o je v obchodoch a ?o na internete, urobil si porovnanie a nejako sa rozhodol. Postupom ?asu zis?uje, ?i jeho ceny fungujú. Ak sú ceny nízke, mô?e ma? ve?a objednávok, málo ?asu a peniaze stále nejakým spôsobom chýbajú.
Ak sa rozhodneme pracova? v na?om biznise na plný úväzok, musíme vedie?, ?e nás bude vedie? u?ivi?.
Nastavovanie ceny ná?ho produktu sa dá robi? rôznymi spôsobmi, ale jeden z najnetradi?nej?ích prístupov je:
spo?ítanie hodín strávených tvorbou × hodinová mzda + materiál + % mar?a.
Dnes sa pozrieme na to, ako si vypo?íta? hodinovú mzdu. V tomto výpo?te budem pracova? so scenárom, ?e sa na?ej tvorbe venujeme full-time, ale rovnako sa to dá pou?i? aj na výpo?ty, ak máme sú?asne aj iný príjem.
Najskôr si vypo?ítame, ko?ko dní do roka pracujeme. Z 365 dní je na Slovensku bez víkendov a sviatkov pribli?ne 252 pracovných dní. Po odpo?ítaní minimálne 20 dní dovolenky a nejakých dní, ke? nemô?eme pracova? napríklad z dôvodu choroby ?i náv?tevy lekára, zostáva pribli?ne 220 dní. Z tohto ?asu vieme iba nejaké percento vyu?íva? na tvorbu, zvy?ok sú veci ako balenie objednávok, marketing, po?ta, administratívne práce? Ka?dý to má inak ? niekto v biznise tvorí produkty 80% ?asu, iný tvorca iba 20%. Po?ítajme s tým, ?e priemerne sa tvorbe venujeme tak 50% d?a, to sme skon?ili na 110 d?och. Na Slovensku je pracovný ?as od 7,5 do 8 hodín. Ak budeme po?íta? s 8-hodinovým pracovným ?asom, sme na 880 hodinách do roka alebo na 73,3 hodinách do mesiaca, za ktoré si vieme ú?tova?.
Druhá ?as? ná?ho výpo?tu je po?ítanie s na?imi osobnými mesa?nými nákladmi:
Ubytovanie
Energie
Internet/telefon
Predplatné
Strava
Zábava/cestovanie
Vzdelávanie
Oble?enie/kozmetika/dar?eky
Poistenia
Doprava
Investovanie/sporenie
Dajme tomu, ?e sme skon?ili na sume na?ich výdavkov 1000 ? mesa?ne, to znamená, ?e 1000 ? musíme zaplati? za 73,3 hodiny, ?i?e na?a minimálna hodinová mzda musí by? cca 14 ?.
Táto suma ale nezoh?ad?uje na?e pevné mesa?né výdavky spojené s na?im biznisom, tzv. nepriame náklady, ktoré máme ?i tvoríme/netvoríme alebo ?i sa nám produkty predávajú:
Prenájom priestorov
Energie
Amortizácia strojov
Predplatné
Poistenia
Banka/telefon/internet
Kancelárske potreby
Administratíva
Web
Ak sú na?e pevné náklady 500 ? na mesiac, po výpo?te je to plus ?al?ích 7 ? na hodinu. Tak sa na?a minimálna hodinová mzda dostane na 21 ? na hodinu. Toto je suma, pod ktorú by sme ur?ite nikdy nemali ís?, preto?e sme si ?ou vypo?ítali na?e minimum, pod ktorým nevieme normálne pre?i?.
Existuje ale viac spôsobov, ako vypo?íta? hodinovú mzdu, napríklad po?ítaním toho, ko?ko si chceme z biznisu mesa?ne vyplati?, vydeli? to hodinami, ko?ko budeme pracova? a prípadne pripo?íta? nejakú rezervu.
Ka?dého ?ivotná situácia je mierne iná, mo?no bývame s partnerom a nemusíme plati? nájom, prípadne priestory na tvorbu máme u svojich rodi?ov a rovnako za ne nemusíme plati?. Pri výpo?te hodinovej mzdy ale odporú?am pracova? aj s nákladmi, ktoré nemusíme práve zná?a?, ale keby sa nám zmenila situácia, museli by sme s nimi ráta?. Napríklad ak máme diel?u v dome, na základe m² si vypo?ítame, aká je aktuálna cena prenájmu podobných priestorov alebo akú platíme hypotéku na m². Je to aj dobrý nástroj, ak sa chystáme do budúcna investova? do priestorov ? vieme týmto spôsobom nie?o na tento priestor dopredu odlo?i? a sú?asne na?e ceny nebudú ma? skokový nárast, ke? budeme musie? za priestor plati?.
Samozrejme, ako mladý ?lovek alebo za?ínajúci tvorca mo?no nemáme a? také vysoké nároky, treba tie? po?íta? s tým, ?e ?ivotná úrove? by nám mala stále stúpa? s tým, ?e sa vo svojom remesle stávame vä??ím odborníkom a aj ceny v?etkého stále rastú, preto je potrebné hodinovú mzdu v pravidelných intervaloch znovu nav?tevova? a prepo?ítava?. Je ve?mi dôle?ité nastavi? si do svojich výdavkov aj nejakú sumu, ktorú si odkladáte alebo investujete. Je to napríklad pre prípad, ?e by ste dlh?í ?as nemohli pracova?, ale aj z h?adiska toho, ?e ako ?ivnostník nie je mo?né o?akáva?, ?e v budúcnosti budete ma? dostato?ný dôchodok, preto ur?ite netreba zabudnú? zapo?íta? tieto náklady do svojej výslednej hodinovky.
Ako som spomínala na za?iatku, toto je len jeden z prístupov, ako si nastavi? cenu svojich produktov. Ak aj máte iný spôsob nastavenia ceny, ur?ite odporú?am spravi? si toto cvi?enie, aby sme si boli istí, ?e na?e produkty nemáme podhodnotené.
Pre kone?ný výpo?et ceny produktu, na?u hodinovú mzdu násobíme hodinami, ktoré sme strávili výrobou. Tento výpo?et mô?e by? náro?ný, ak napríklad tvoríme kolekcie, kde nám dlh?í ?as trval vývoj prototypu, alebo ak pracujeme etapovite na viacerých produktoch naraz. Ak aj vy máte problém s trekovaním, ko?ko ?asu ste strávili na konkrétnom produkte, odporú?am aplikáciu Toggl, ktorá s tým vie pomôc?.
Pri výpo?te ceny materiálu treba skúsi? ís? ?o do najvä??ích podrobností. Ak pri svojej tvorbe pou?ívate ceruzku, treba vypo?íta?, akú ?as? ceruzky ste minuli. Po?ítame so v?etkým materiálom, ktorý sme pou?ili pre konkrétny produkt, zarátavame aj obalový materiál. Ur?ite odporú?am na ka?dý produkt zalo?i? excelovský dokument, kde budete ma? v?etko spísané.
Poslednou ve?mi dôle?itou zlo?kou pri výpo?te ceny je mar?a. Ak na svojich produktoch nemáme ?iadnu mar?u, znamená to, ?e sme na konci d?a na nule. Ná? biznis nevytvára ?iaden zisk. Mar?a je dôle?itá hlavne preto, aby mohol ná? biznis rás?, mohli sme investova?, nakupova? nové stroje, skú?a? nové veci. To, ?o nerastie, je odsúdené na zánik. Ka?dé odvetvie pracuje s inou mar?ou. Typicky je mar?a od 10% do 50%, pri ?perku mô?e typicky mar?a dosahova? 200% a? 300%. Mar?a odzrkad?uje aj vnímanú pridanú hodnotu zna?ky ? ?ím máme lep?ie nastavený branding, komunikáciu, slu?by at?., tým mô?e by? mar?a vy??ia. Mar?u mô?eme preinvestova? naspä? do podniku, uklada? pre prípad, ?e budeme potrebova? nahradi? nejaký stroj, alebo aj vybra? ako dodato?ný príjem. Dobre nastavenie mar?e je dôle?ité aj ke? sa rozhodneme predáva? cez tretiu stranu, napríklad Sashe má svoju províziu, ktorú musíme zaráta? do výslednej ceny ná?ho produktu. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade predaja cez kamenné obchody alebo iné tretie strany. Dizajnové obchody v na?ich kon?inách si ?asto berú minimálne 30-40% z ceny produktu. Pri predaji by mala nasta? takzvaná cenová parita, ?o znamená, ?e kone?ná maloobchodná cena by mala by? v?ade rovnaká. Ak sa rozhodneme, ?e budeme predáva? cez obchody, na?a mar?a musí by? dostato?ná, aby sme aj po odpo?ítaní mar?e obchodu (30-40%) boli stále v zisku. Napríklad aj pri predaji na trhoch by nám na?a mar?a mala pokry? poplatky za predajné miesto a iné výdavky.
Pri cenotvorbe je ve?kou otázkou aj na?a konkurencia. V?dy tu bude niekto, kto práve za?ína a nemá dobre nastavené ceny. Ur?ite to kriví trh, ale ka?dý nejako za?ínal. Aj ke? je dôle?ité ma? preh?ad o cenách konkurencie, je rovnako dôle?ité pýta? si za na?u tvorbu férovú sumu, ktorá odzrkad?uje na?e skúsenosti a remeslo, a sústredi? sa na to, v ?om je ná? produkt iný a lep?í.
Na záver, aj ke? sa mo?no cítite znepokojení po tom, ako si spravíte toto cvi?enie, rovnako ako som bola ja, ke? som si ho robila prvýkrát a zistila, ?e moje ceny sú nízke, netreba prepada? beznádeji, ?e za takúto sumu si moje výrobky nikto nekúpi. Treba to bra? ako príle?itos?, ako mô?ete prekopa? svoj biznis, vylep?i? ho, napríklad prinies? produkt pre inú cie?ovú skupinu. Myslím, ?e na Slovensku nás ?aká ve?a práce s vysvet?ovaním, ?e ru?ne vyrábané veci nemô?u stá? 2,50 ?, ak to chce ?lovek robi? full-time, nevyhorie? a aj sa svojou tvorbou u?ivi?. Keby som sa mala riadi? odporú?aniami ?udí okolo m?a, robila by som len 5 ? mini náu?nice. Ru?ne tvorené veci budú v?dy drah?ie a nebude si ich môc? dovoli? ka?dý. Pre m?a bolo dôle?ité porozumie? tomu, ?e dostupnos? nemô?e by? jednou z hodnôt v mojom biznise, preto?e ru?ne robené veci sú zo svojej podstaty dnes luxusom. Keby som chcela robi? dostupné veci, masovo by som ich dala vyrobi? v Ázii a s vysokou mar?ou ich predávala na Slovensku, tak ako to dnes robí ve?a zna?iek. To, ?e sme sú?as?ou globálneho trhu a v?dy tu budú veci, ktoré sú v rovnakej kategórii a majú pätinovú cenu, je proste realita. Ako malé zna?ky musíme stava? na tom, ?e na?e produkty priná?ajú iné hodnoty ako masovo produkované veci, a tak si musíme h?ada? aj cie?ovú skupinu. ?asto hovorím o tom, ako som sama nevedela oceni? ru?ne vyrábané veci, pokia? som sama nebola tvorca. Dokonca, dnes si myslím, ?e by som si nevedela dovoli? svoje veci a to je úplne v poriadku, nie som moja cie?ová skupina.
Teóriu máme za sebou, tak hor sa do Excelu! Tento ?urnál som pre vás pripravila po absolvovaní perfektného ?kolenia od World Craft Council Europe. Cenotvorba je náro?ný proces a kým zaznamenáme v?etky údaje, ktoré potrebujeme pre adekvátne nastavenie ceny, ur?ite to bude nejaký ?as trva?. Sama som stále na za?iatku tohto procesu. Ak ste v ?lánku na?li nejaké nejasnosti, nepresnosti alebo nie?o, ?o by som mala opravi?, ur?ite dajte vedie?!